List komisára Rady Európy pre ľudské práva Thomasa Hammarberga vicepremiérovi SR Rudolfovi Chmelovi

     v nadväznosti na návštevu Slovenskej republiky v dňoch 26. a 27. septembra 2011 by som rád využil možnosť pokračovať v konštruktívnom dialógu, ktorý som mal s predstaviteľmi Slovenskej republiky na tému ochrany ľudských práv.
 
     Nedávne posilnenie právomoci podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny je vítaným znamením, že vláda Slovenskej republiky sa zaviazala zlepšiť ochranu ľudských práv národnostných menšín. Tento záväzok sa odráža aj v prijatí a príprave niekoľkých vládnych návrhov zákonov a iných opatrení. Rozumiem tomu tak, že je v nich zahrnutá dlhodobá stratégia postavenia národnostných menšín, ktorej prijatie je plánované na budúci rok, ako aj právna úprava týkajúca sa právneho postavenia národnostných menšín a možná právna úprava kultúry národnostných menšín. Privítal som tento posun a zároveň povzbudzujem slovenské štátne orgány, aby pokračovali v tomto proaktívnom prístupe.
 
     V tomto liste by som sa rád sústredil na osobitný problém: ochranu a podporu jazykovej rôznorodosti na Slovensku. Keďže v Slovenskej republike žije viac ako desať národnostných menšín, ktoré tvoria približne 10% z celkového počtu obyvateľstva, je z ľudskoprávneho hľadiska dôležité, uviesť do súladu podporu jazykových práv národnostných menšín s podporou štátneho jazyka. Jazyk je dôležitým nástrojom organizácie spoločnosti a samotného fungovania štátu. Avšak na druhej strane je jazyk ústredným rozmerom identity jednotlivca, pričom býva osobitne významný pre osoby v postavení menšín. Z tohto dôvodu je kľúčové, aby sa dosiahla primeraná rovnováha medzi ochranou a podporou jazykov národnostných menšín a podporou štátneho jazyka. Takýto princíp vychádza z európskych ľudskoprávnych dohovorov, ktorými sú o. i. Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európska charta regionálnych a menšinových jazykov. Neúspech dosiahnuť túto rovnováhu by mohol spôsobiť napätie medzi rôznymi skupinami.
 
     V tejto súvislosti som si so znepokojením všimol, že novelizácia zákona o štátnom jazyku z roku 1995 v júni 2009, ktorá posilnila používanie slovenčiny ako štátneho jazyka, priniesla napätie v Slovenskej republike medzi slovenským väčšinovým obyvateľstvom a maďarskou menšinou (veľkosť maďarskej menšiny bola stanovená na 500 000 alebo 9,7 % z celkového počtu obyvateľstva, čím prestavuje najväčšiu národnostnú menšinu na Slovensku). Niektoré časti novely z roku 2009 vyvolali otázky nesúladu s medzinárodnými štandardmi a ústavnoprávnymi princípmi Slovenskej republiky. Pozitívnym krokom bolo, že v decembri 2009 vláda Slovenskej republiky prijala Zásady na vykonávanie jazykového zákona. Účelom Zásad bolo vyjasniť určité otázky predmetnej novelizácie a zjednotiť interpretáciu zákona o štátnom jazyku. Kým účel novelizácie z roku 2009 doplnený Zásadami na vykonávanie jazykového zákona bol legitímny – ochrana a podpora štátneho jazyka, vynára sa otázka, či bola dosiahnutá potrebná rovnováha.
 
     Neuniklo mi, že novelizácia zákona o štátnom jazyku z roku 2009 bola predmetom širokého medzinárodného záujmu, vrátane Poradného výboru pre Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín. Poradný výbor vo svojom posudku o Slovenskej republike z roku 2010 vyjadril obavy, že už len pokiaľ ide o možnosť ukladania pokút, či už právnickým osobám alebo samostatne zárobkovo činným osobám v súvislosti s používaním menšinových jazykov, je zákon v nesúlade s ľudskoprávnymi štandardmi ochrany jazykových práv národnostných menšín. Navyše, Poradný výbor vyjadril znepokojenie, že hoci Zásady poskytujú určité vyjasnenie a návod na interpretáciu zákona o štátnom jazyku, nie sú právne záväzné. Postavenie Zásad v slovenskom právnom systéme nastoľuje otázky týkajúce sa požiadavky predvídateľnosti právneho poriadku, právnej istoty a vymožiteľnosti práva. Poradný výbor vyzval slovenské štátne orgány podniknúť adekvátne legislatívne postupy na prijatie zrozumiteľnejšej právnej úpravy menšinových jazykov tak, aby bola zabezpečená primeraná rovnováha medzi podporou štátneho jazyka a právom príslušníkov národnostných menšín používať svoj jazyk. Taktiež Výbor vyzval slovenské štátne orgány, aby v súvislosti s uplatňovaním zákona o štátnom jazyku uprednostnili politiku stimulov pred represívnym prístupom, a to tak vo verejnej ako aj v súkromnej sfére.
 
     Na základe požiadavky Vašej vlády, Benátska komisia v roku 2010 uverejnila svoj posudok na zákon o štátnom jazyku. Benátska komisia ohodnotila ochranu a podporu štátneho jazyka ako legitímny záujem Slovenskej republiky. Na druhej strane musí byť ale v rovnováhe s ochranou a podporou jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Komisia zistila, že niektoré ustanovenia predmetnej novelizácie z roku 2009 nie sú v súlade s Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín, Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Týmito ustanovenia sú: povinnosť používať štátny jazyk v úradnom styku v oblastiach, kde menšinové obyvateľstvo nedosiahne 20 %; povinnosť súkromných osôb používať úradný jazyk v komunikácii s úradmi, povinnosť používať štátny jazyk v súdnom konaní, správnom konaní a pred orgánmi činnými v trestnom konaní v prípade, že ho osoba dostatočne ovláda; a neuznanie zmlúv spísaných v jazyku menšín.
 
     Benátska komisia ďalej zdôraznila, že z dôvodu právnej istoty je potrebné vyjasniť vzťah zákona o štátnom jazyku so zákonom o používaní menšinových jazykov z roku 1999, ktorý chráni jazykové práva národnostných menšín, ako aj vyjasniť právne postavenie Zásad na vykonanie zákona o štátnom jazyku. Podľa posudku Komisie, by mali byť podstatné ustanovenia týchto Zásad a určite tie ustanovenia, ktoré sa týkajú alebo dopĺňajú novelizáciu zákona o štátnom jazyku z roku 2009 prijaté Národnou radou Slovenskej republiky a zapracované do predmetného zákona. Napokon, Benátska komisia upozornila slovenské štátne orgány na niektoré ustanovenia novelizácie 2009 týkajúce sa podpory a ochrany štátneho jazyka, ktoré by mali byť pozorne preskúmané a prípadne prehodnotené tak, aby sa vyhlo ich neprimeranému dopadu.
 
     Všimol som si, že Národná rada Slovenskej republiky vo februári 2011 prijala niekoľko noviel zákona o štátnom jazyku a v máji 2011 novelizovala zákon o používaní jazykov národnostných menšín z roku 1999.
 
     V súvislosti s novelizáciou zákona o štátnom jazyku v roku 2011 som s ľútosťou zistil, že len jedno zo štyroch hlavných odporúčaní Benátskej komisie malo odozvu a to len v časti: ide o odporúčanie týkajúce sa uznania zmlúv spísaných v jazykoch národnostných menšín. Bolo by vhodné prehodnotiť právnu úpravu požívania jazykov národnostných menšín spôsobom, aby plne odrážala všetky odporúčania Benátskej komisie. V tomto procese by sa mali slovenské štátne orgány osobitne sústrediť na to, aby sa ustanovenia o právnom postavení národnostných menšín obsiahnuté v rôznych právnych predpisov navzájom neprekrývali. Môže to viesť k právnej neistote a k rozdielnej interpretácii, čo je pri uplatňovaní ľudských práv národnostných menšín nežiaduce.
 
     Napokon, neuniklo mi, že ustanovenia o ukladaní pokút naďalej zostali v zákone o štátnom jazyku, hoci len vo výnimočných prípadoch viažucich sa na ohrozenie života, zdravia, bezpečnosti a vlastníctva. Navyše, novelizácia zákona o používaní menšinových jazykov z roku 1999 prijatá v máji 2011 zaviedla ukladanie pokút v prípade porušenia niektorých jeho ustanovení orgánmi verejnej správy, právnickými a fyzickými osobami. Verím, že štátne orgány Slovenskej republiky by mali dať prednosť politike stimulov pred represívnym prístupom. Benátska komisia zdôraznila, že ciele, ktoré si želajú štátne orgány dosiahnuť ukladaním pokút môžu byť efektívnejšie dosiahnuté prostredníctvom spolupráce a opatreniami budujúcimi dôveru ako prostredníctvom sankcii. Súhlasím s týmto prístupom a odporúčam štátnym orgánom Slovenskej republiky, aby zvážili zrušenie represívnych ustanovení v zákone o štátnom jazyku a zákone o používaní jazykov národnostných menšín.
 
     Teším sa na Vašu odpoveď ako aj na pokračovanie konštruktívneho dialógu s Vami a vládou Slovenskej republiky. Ostávam s úctou,