Odpoveď vicepremiéra SR Rudolfa Chmela na list komisára Rady Európy Thomasa Hammarberga

dňa 29. novembra 2011 som obdržal Váš list zaslaný v nadväznosti na Vašu návštevu Slovenskej republiky v dňoch 26. a 27. septembra 2011. Ďakujem za možnosť takouto formou pokračovať v konštruktívnom dialógu a dovoľte, aby som reagoval na Vami načrtnuté problémy v oblasti ochrany a podpory jazykovej rôznorodosti na Slovensku.
 
V úvode Vášho listu povzbudzujete slovenské štátne orgány, aby pokračovali v proaktívnom prístupe v oblasti práv národnostných menšín. Samozrejme súhlasím s potrebou takéhoto proaktívneho prístupu vlády Slovenskej republiky a považujem to za najefektívnejšiu cestu v presadzovaní ľudských práv a práv národnostných menšín. Súčasná vláda Slovenskej republiky ukončuje svoju činnosť na jar budúceho roka a 10. marca 2012 sa konajú predčasné voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Práve preto z legislatívnych plánov a ďalších opatrení prezentovaných na našom osobnom stretnutí sa realizuje len niekoľko. Koncepcia národnostnej politiky štátu bude vypracovaná ako súčasť celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike, návrh na vypracovanie ktorej schválila vláda Slovenskej republiky dňa 16. novembra 2011. Takisto som pripravil vykonávacie predpisy k zákonu o používaní jazykov národnostných menšín, a to návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky upravujúci označenia tých obcí v jazykoch národnostných menšín, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20% obyvateľstva a návrh nariadenia vlády, ktorým sa upravujú niektoré podrobnosti v súvislosti s používaním jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Obe nariadenia vlády by mala vláda Slovenskej republiky schváliť v krátkom čase. Takisto by mala vláda Slovenskej republiky schváliť novelu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Predmetom tejto novely má byť okrem iného aj zjednotenie a doplnenie úpravy výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín. Ostatné plánované legislatívne úlohy a iné opatrenia, vzhľadom na spomínané skrátené volebné obdobie, nemôžu byť súčasnou vládou Slovenskej republiky dokonané. Považujem však za mimoriadne dôležité, aby právne postavenie národnostných menšín vrátane ochrany a podpory kultúry národnostných menšín bolo komplexne upravené v osobitnom právnom predpise a som presvedčený, že nasledujúca vláda by mala urobiť potrebné legislatívne opatrenia v tomto smere.
 
Ochranu a podporu jazykovej rôznorodosti v Slovenskej republike považujem od začiatku môjho pôsobenia vo funkcii podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny za veľmi dôležitú otázku ľudsko-právnej politiky štátu. Túto ochranu a podporu možno zabezpečiť najmä vytvorením jasného legislatívneho pozadia, ktoré odráža zodpovedný prístup štátu k tejto otázke.
 
Ochrana a podpora jazykovej rôznorodosti, tak ako to uvádzate aj Vy vo Vašom liste, sa musí zakladať na princípe zabezpečenia efektívnej rovnosti medzi osobami patriacimi k národnostnej menšine  a  osobami  patriacimi  k väčšine, a to vo všetkých  oblastiach hospodárskeho,  spoločenského,  politického  a  kultúrneho  života. Tento princíp zdôrazňujú aj relevantné medzinárodné dohovory, ako Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov alebo Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach.
 
V Slovenskej republike zakotvuje základné pravidlá používania jazykov Ústava Slovenskej republiky, ktorá ustanovuje, že štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk. Právnu úpravu používania jazykov národnostných menšín prenecháva Ústava Slovenskej republiky na osobitný zákon. V roku 1995 bol prijatý zákon o štátnom jazyku a až v roku 1999 nasledovalo schválenie zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Gesciu nad zákonom o štátnom jazyku podľa tzv. kompetenčného zákona vykonáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, a zákon o používaní jazykov národnostných menšín je v právomoci podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
 
Súhlasím s názorom Benátskej komisie, podľa ktorého vzťah medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín nie je stanovený jednoznačne a odporuje si. Samotný princíp „Lex specialis derogat legi generali“ neupravuje každý aspekt vzťahu medzi týmito zákonmi. Naopak, zdá sa, že v prípade rozporu medzi zákonom o používaní jazykov národnostných menšín na jednej strane a zákonom o štátnom jazyku na strane druhej je zákon o štátnom jazyku nadradený. Počas prípravy novely zákona o štátnom jazyku v roku 2010 som presadzoval okrem iného aj určenie vzťahu týchto predpisov tak, aby bolo jednoznačne ustanovené, že zákon o používaní jazykov menšín je vo všetkých aspektoch špeciálnym predpisom vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku. Konečné znenie novely zákona o štátnom jazyku však zachovalo tento protirečivý vzťah. Táto skutočnosť značne ovplyvnila aj možnosti pri novelizácii zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
 
Novelizácia zákona o používaní jazykov národnostných menšín teda nemohla vyriešiť narušenú rovnováhu týchto zákonov. Mojím cieľom pri novelizácii zákona o používaní jazykov národnostných menšín bolo najmä odstránenie niektorých obmedzení, najmä pri územnej pôsobnosti zákona. Vládny návrh novely zákona znižoval hranicu na používanie jazykov národnostných menšín z 20 % na 15 %, čím by sa zlepšilo uplatňovanie jazykových práv aj menšín s menej výrazným zastúpením. Národná rada Slovenskej republiky zmenila túto úpravu v tom zmysle, že zníženie hranice sa môže uplatniť až v roku 2021. Čo sa týka zabezpečenia možnosti používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, konečné znenie zákona ustanovuje, že orgány verejnej správy vytvoria podmienky na zabezpečenie tohto práva adekvátnym spôsobom. Zákon však nekonkretizuje, čo rozumie pod adekvátnym spôsobom a tým vytvára priestor pre odlišné výklady.
 
Najmä kvôli uvedeným nedostatkom (t. j. nevyrovnanému vzťahu zákona o štátnom jazyku a zákona o používaní jazykov národnostných menšín, otázke územnej pôsobnosti zákona a otázke zabezpečenia možnosti používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku) považujem za potrebné urobiť ďalšie opatrenia v tejto oblasti, ktoré majú spočívať v novelizácii zákona o štátnom jazyku ako aj zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Uvedomujem si, že Slovenská republika nevyhovela všetkým odporúčaniam Benátskej komisie, čo tiež odôvodňuje potrebu novelizácie predmetných predpisov. Táto novelizácia by mala zohľadniť aj doteraz nesplnené odporúčania Benátskej komisie a mala by zvyšovať právnu istotu v oblasti používania jazykov národnostných menšín. Treba si však uvedomiť, že za súčasnej vnútropolitickej situácie v Slovenskej republike nie je reálne predpokladať, že ešte pred predčasnými parlamentnými voľbami môže byť tento legislatívny proces ukončený. Považujem však za potrebné, aby takáto novela bola v blízkej budúcnosti schválená.
 
Na záver by som chcel podotknúť, že ako podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny presadzujem politiku stimulov a som presvedčený, že tak ako to uvádzate aj Vy vo Vašom liste a ako to vyjadrila aj Benátska komisia, ciele sledované zákonnou úpravou používania jazykov národnostných menšín je možné dosiahnuť prostredníctvom spolupráce a opatrení budujúcich dôveru. Práve preto som zriadil medzirezortnú pracovnú komisiu zloženú zo zástupcov ústredných orgánov štátnej správy dotknutých zákonom o používaní jazykov národnostných menšín za účelom riešenia aplikačných problémov používania jazykov menšín v úradnom styku. Takisto pripravujem prostredníctvom externých odborníkov terminologickú príručku v jazykoch národnostných menšín, ktorá má byť nápomocná pre úradníkov v každodennej aplikačnej praxi. Poskytujem odbornú a metodickú pomoc pre orgány verejnej správy pri príprave na aplikáciu novely zákona o požívaní jazykov národnostných menšín a to formou stanovísk, odporúčaní ale aj informačných prednášok a publikácií. Vytvorenie, zjednotenie a sústavné doplňovanie terminológie v jazykoch národnostných menšín, riešenie interpretačných problémov vrátane objasňovania niektorých ustanovení príslušných zákonov a informačné aktivity považujem za prvoradú úlohu každej vlády Slovenskej republiky.
 
Dúfam, že vyššie uvedené informácie napomohli k vytvoreniu uceleného obrazu o súčasnej situácii v oblasti používania jazykov národnostných menšín v Slovenskej republike. Zároveň si Vás dovoľujem požiadať o poskytnutie odporúčaní v súvislosti s odstraňovaním nedostatkov v právnej úprave používania jazykov národnostných menšín. Teším sa na ďalšiu spoluprácu. Ostávam s úctou,