Príhovor vicepremiéra SR Rudolfa Chmela na slávnostnom otvorení akademického roka 2011/2012 na Univerzite J. Selyeho v Komárne

Vaša magnificencia, Vaše spectability a honorability,
milé študentky a študenti,
vážený pán podpredseda Národnej rady SR, predstavitelia politického života,
vzácni hostia, dámy a páni!
 
Keď som sa k viacerým z vás pred rokom prihováral, vyslovil som, ako je to mojím zvykom, svoje pochybnosti o budúcnosti vzdelania v spoločnosti, ktorá si zakladá na vzdelanosti, na vzdelaní. Úspech v tejto spoločnosti sa totiž, žiaľ, nemeria  –  nateraz! – vzdelaním. Ani tými vedomosťami, ale výškou konta, ktoré nemá zväčša so vzdelaním priamy kontakt. Keby som chcel zahrať trochu viac na populistickú strunu, mohol by som dokonca pripomenúť, že sa nedá očakávať kvalitné školstvo a súčasne sedieť na dehonestujúcom poslednom mieste v EÚ vo financovaní školstva a vedy! Problém však nie je iba vo financiách.
       Pri otvorení akademického roku 2011/2012 treba preto pripomenúť aj rub tejto reality. Univerzity majú byť vrcholné vzdelávacie a vedecké inštitúcie. Vrcholné a neoddeliteľne spolu: vzdelávacie a vedecké. Lebo medzi vedeckou a pedagogickou prácou musí byť v serióznej vysokoškolskej inštitúcii spätná väzba. Ak jedna z nich nefunguje či kríva, nefunguje, kríva celá inštitúcia.
       Nechce sa mi pri tejto príležitosti opakovať slová o tom, že prílišné adaptovanie zásad biznisu, administratívnosti, zháňania financií by nemalo potláčať kreativitu a jej základ: čo najväčšiu autonómiu a stále vyššiu kvalitu fakúlt, ústavov, katedier. O autonómii vedúcich osobností, autorít, ktoré zabezpečujú špičkovú úroveň prednášaných disciplín, ktoré si každá univerzita, vysoká škola, fakulta váži a pestuje, už ani nevraviac.
       Veda, vzdelanie, v humanitnej sfére osobitne, nepatrili doteraz medzi priority žiadnej vlády, a tak na konci takéhoto trendu môže dôjsť k paradoxnému stavu: hospodársky rast (nielen odchod zahraničných investorov za lacnejšou pracovnou silou) sa môže skončiť vzdelanostným a kultúrnym poklesom spoločnosti. Nie celkom si uvedomujeme, že napríklad automobilové fabriky sa dajú relatívne ľahko rozmontovať a odviezť o 4000 km ďalej, ale vzdelanosť sa odmontovať a odviezť nedá. Vzdelanosť a veda však môže emigrovať. Ak je to pre lepšie a lukratívnejšie podmienky v zahraničí, nie je to pre našu spoločnosť veľmi povzbudzujúce.
       Možno by, vážení prítomní, nebolo celkom zbytočné zamyslieť sa nad tým, v akej situácii otvárame nový akademický rok – vo všeobecnosti, a na Univerzite Jánosa Selyeho zvlášť.
       Európsky projekt, do ktorého napriek mnohým krízovým príznakom všetci vkladáme veľké nádeje, sa ocitol v ťažkej situácii. Pre súčasný stav je signifikantné, že denne počujeme o ekonomicko-finančných aspektoch krízy, dokonca v perspektíve rozpadu eurozóny. Tu, v Komárne, možno vieme oveľa viacej pochopiť, čo priniesla politická vízia európskych menšinových práv s princípom tolerancie a hľadiskom ľudského práva pre každého. Vieme, a nie je to tak dávno, čo znamená negácia týchto politologických princípov v praxi: vzostup nacionalistického konzervativizmu, antisemitizmu a rasizmu. Dnes ho sprevádza nový fenomén: ekonomický nacionalizmus, ba povedal by som šovinizmus. Žiaľ, nachádza nečakane pozorné uši aj v strednej vrstve, dokonca aj tej, ktorá sa hlási k liberálnym hodnotám.
       Nezaškodí preto práve na tejto pôde položiť si aj otázku, kde nový akademický rok otvárame?
       Netreba si robiť ilúzie: v Európe sa dosiaľ nepodarilo nájsť efektívny spoločný, konsenzuálny hlas pre riešenie krízy. A v tomto zmysle sú slovensko-maďarské vzťahy až nečakane štandardným európskym prípadom. Aj na pôde tejto univerzity to, myslím si, nezaškodí pri tejto príležitosti zdôrazniť. Lebo to, že neexistuje v tejto veci zmysluplný dialóg, ide nepochybne na triko nás politikov na oboch brehoch Dunaja a môžete nás za to kritizovať, či myslieť si o tom svoje.
       Ale to, že o tomto probléme neexistuje korektný intelektuálny diskurz, treba, myslím si, pripomenúť aj na tejto akademickej pôde. Za Mečiara, keď som bol ešte aktívny intelektuál a občiansky aktivista, sme v slovensko-maďarských vzťahoch dokázali zmeniť paradigmu napriek politikom. Dnes som, žiaľ, v tejto veci skeptik. Práve na tejto pôde by však bolo treba opakovať, že hoci vzdelanie a veda nemajú v našich končinách navrch pred nacionalistickou ideológiou, kto iný, ako vysoko vzdelaná skupina ľudí, nech už ide o ekonómov, teológov, historikov a ďalších, by mala veci pohnúť k lepšiemu?
       Takže, pre koho to otvárame nový akademický rok na Univerzite Jánosa Selyeho?
Verím, že ho otvárame v očakávaní šírenia vzdelania, tolerancie, rozumu a kultivovanej viery ako dôvodu vzniku tejto univerzity a jej poslania. Všetky spomínané pojmy sú opakom fanatizmu, nenávisti a neznášanlivosti medzi ľuďmi a národmi. Byť fanatik, propagovať neznášanlivosť, homogenizovať patriotizmus v prospech exkluzívneho nacionalizmu, to sú témy, ktoré rezonujú u ľudí v postavení menšiny oveľa silnejšie ako inde. V tom vidím najväčšiu nádej pre hlas rozumu. A univerzita, ktorá vznikla hádam z rozumných a rozumových dôvodov, by pri všetkom, čo prospieva racionálnemu, triezvemu, vecnému riešeniu tejto často účelovo a manipulovane deformovanej témy slovensko-maďarských vzťahov, hádam nemala chýbať. Ba, podľa mňa, by to mohlo byť jej hlavným hýbateľom.
       K takejto spolupráci pozývam učiteľov aj poslucháčov univerzity a ako osobitný bonus vypisujem pre esej na tému slovensko-maďarských vzťahov spolu s rektorom univerzity súťaž, ktorej finančnú prémiu bude dotovať podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, keďže o finančnej situácii univerzít viem svoje. A verím, že sa pri dialógoch na túto tému budeme stretávať nielen pri takýchto oficiálnych príležitostiach.
       Želám vám všetkým, pedagogičkám, poslucháčkam, pedagógom, poslucháčom do nového akademického roku veľa zmysluplného, tvorivého ovzdušia, ktorého výsledkom budú výborné výsledky štúdia študentov a vedeckých i pedagogických aktivít učiteľov.