Vyhlásenie vicepremiéra SR Rudolfa Chmela k maďarskému štátnemu sviatku

Slováci nevedia veľa o tom, prečo je 15. marec pre Maďarov takým významným sviatkom. Nevedia, že revolúcia rokov 1848-1849 nebola len bojom za národnú výnimočnosť, ale aj vystúpením za rovnosť, občianske slobody a demokraciu. Ak Slováci niečo zo školského dejepisu vedia, tak to, že vtedajší predstavitelia Slovákov a Maďarov sa roku 1848 dostali na protikladné pozície. Hoci obom išlo o slobodu, zrušenie poddanstva, národné sebaurčenie. Maďari vtedy neprišli na to, že k tej slobode sú potrebné aj iné, práve sa konštituujúce národy, či „menšiny“ Uhorska (Slováci na to prichádzajú po roku 1989 či 1993 už vyše dvadsaťročie tiež len veľmi pomaly). Na etnickom princípe sa vtedy, pred stošesťdesiatimištyrmi rokmi teda Slováci s Maďarmi nedohodli. Aj dnes sa politické elity na tomto princípe, nechcú dohodnúť, hoci pokusy o to sú. Nemôžu sa dohodnúť najmä preto, že tam, kde sa absolutizuje etnický princíp, sa vytvára železná opona. A ten, kto ju chce odstrániť, nebýva doma veľmi populárny. Naša dnešná železná opona sa skladá z etnických mýtov, historických tráum 19. a 20. storočia. Keď išlo o územie (1918, 1938, 1945-48), Slováci a Maďari nikdy nespolupracovali. Keď išlo o slobodu a demokraciu (1944, 1968, 1989) Slováci a Maďari, tu, vo svojej vlasti, spolupracovali. Aj to je súčasť spomienky na revolúciu 1848/49, aj to je jej odkaz súčasníkom.
            Najvýznamnejší básnik nášho romantizmu, aktívny účastník revolúcie, Janko Kráľ písal vo februári 1848 svojmu priateľovi Samovi Bohdanovi Hroboňovi, že od Maďarov „odtrhnúť sa je nezmysel... musíme s nimi byť, s nimi pracovať na zvelebení krajiny a skrz to si uznanie v krajine ako Slováci vydobýjať“. Dnes sa historická karta obrátila, možno si to uznanie v krajine musia spoluprácou viac vydobýjať naši Maďari. Prinajmenšom jedna nie ich nepodstatná časť tak už činí. Aj to je posolstvo 15. marca 1848 – aktívna účasť menšín na živote tu a teraz, dialóg a spolupráca, nie konfrontácia a konflikt.