Vyhlásenie vicepremiéra SR Rudolfa Chmela k nariadeniam vlády k zákonu o používaní jazykov národnostných menšín:

Vláda Slovenskej republiky na dnešnom zasadnutí schválila dve nariadenia vlády k zákonu o používaní jazykov národnostných menšín.
 
       Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, je významným, nevyhnutým a dôležitým dokumentom, lebo rieši problematiku dvojjazyčnosti v každodennej aplikačnej praxi úradov. Ustanovuje, kde sa uvádza text v menšinovom jazyku na dvojjazyčných úradných dokumentoch, a upravuje formu informovania občanov Slovenskej republiky o možnosti používania jazyka menšiny v úradnom styku.
       Vláda Slovenskej republiky prijatím tohto nariadenia vyjadrila vôľu, aby zákon o používaní jazykov národnostných menšín bol skutočne vykonávaný, aby nezostal formálnou deklaráciou bez reálneho obsahu. Vláda Slovenskej republiky týmto opatrením preukázala zodpovednosť za zabezpečenie práv príslušníkov národnostných menšín. Urobila tak historický krok v tom zmysle, že prijala prvý vykonávací predpis takéhoto druhu.
 
       Druhé dnes prijaté nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva, upravuje názvy obcí v jazykoch národnostných menšín. Novelou zákona o používaní jazykov národnostných  menšín bol tzv. tabuľový zákon zrušený, čiže novým platným zoznamom názvov obcí v jazykoch menšín je zoznam uvedený v dnes prijatom nariadení vlády.
       Zoznam označení obcí v jazyku menšiny bol pripravený v úzkej spolupráci s príslušníkmi národnostných menšín, prostredníctvom Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Pri vypracovaní zoznamu sa prihliadalo na tradičné názvy príslušných obcí, na jazykovedné aspekty problematiky a na všetky historické a spoločenské súvislosti. Práve pre zložitosť tejto problematiky bola príprava tohto nariadenia vlády mimoriadne náročná.
       Cieľom útvaru podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny bolo pristupovať k tejto práci výsostne odborne. Výsledok napriek všetkým snahám je ešte stále poznačený ideológiami pochádzajúcimi z minulých období. V roku 1948 boli jediným škrtnutím pera, svojvoľným rozhodnutím totalitného štátu, vykázané do ilegality stovky tradičných názvov obcí na jazykovo zmiešaných územiach Slovenska. V roku 1994 tzv. tabuľový zákon len čiastočne a hlavne veľmi nedôsledne odstránil tento protiprávny stav. Zákonodarca napríklad v prílohe zákona jednoducho „zabudol“ uviesť 23 miest a obcí, čím sa v nich ešte stále uplatňoval princíp, ktorý vytvoril a presadil totalitný štát v čase najtemnejšej doby neslobody. Tieto mestá a obce nemohli byť označované v jazyku menšiny, ako keby tam menšiny ani nežili. V skutočnosti v týchto mestách a obciach žije približne štyridsaťtisíc príslušníkov národnostnej menšiny, ktorým bolo doteraz odopierané ich právo označovať svoje obce v jazyku menšiny.
       Schválením tohto zoznamu urobila vláda Slovenskej republiky dôležitý krok vpred na ceste zabezpečovania základných ľudských práv. Túto skutočnosť by mali rešpektovať aj všetky budúce vlády tohto štátu.